Jozef Kompánek

* 13. 9. 1836 Hradište – † 2. 2. 1917 Ostratice

190. výročie narodenia spisovateľa, historika a kňaza, ktorý časť svojho života spojil s Považskou Bystricou, Pruským a Bolešovom.

Pochádzal z rodiny učiteľa, organistu a okresného notára. Základnú školu absolvoval v rodnom Hradišti. V rokoch 1845 – 1851 pokračoval na gymnáziu v Nitre a v období 1851 – 1854 ako klerik na gymnáziu v Trnave. Teológiu vyštudoval na Pázmaneu vo Viedni (1854 – 1858). Vysvätený za kňaza bol v roku 1858.
 

Po vysviacke krátko pôsobil ako aktuár na biskupskom úrade v Nitre. Od mája do septembra 1859 bol kaplánom v Skačanoch a do 5. novembra 1859 pôsobil v Považskej Bystrici. Následne pracoval v Pruskom ako kaplán a vychovávateľ v rodine grófa Alfreda Königsegga-Aulendorfa (1817 – 1898). V roku 1863 bol kaplánom v Bolešove a od augusta aj kaplánom a katechétom v Žiline. V rokoch 1864 – 1871 zastával farársky post v Pruskom. Od januára 1872 až do svojej smrti pôsobil vo farnosti Ostratice.
 

Jeho literárna činnosť mala široký záber. Už ako bohoslovec od roku 1857 publikoval verše. Vychádzali v časopisoch Cyrill a Method i Priateľ školy a literatúry. Výber básní vydal knižne v roku 1869 pod názvom Pokusy básnické od Radmíra. V tom istom roku vyšla v Pruskom tlačou aj jeho pohrebná reč za banskobystrického biskupa a predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa (1797 – 1869) s názvom Trúchloreč pri zádušných službách božích za Jeho Excellenciu Osvieteného a najdôstojnejšieho Pána Štefana Moyzesa. V roku 1892 bola v Ružomberku vydaná aj jeho trúchloreč z pohrebu nitrianskeho biskupa Mons. ThDr. Augustína Roškovániho (1807 – 1892) s názvom Trúchloreč pri zádušniciach za Jeho Excellenciu Augustína Roskoványiho z Roškován. Kázňami a náboženskými článkami prispieval tiež do periodík Kazateľ, Kazateľňa, Literárne listy a Katolícke noviny. Sporadicky publikoval aj v Národných novinách a v časopisoch Obzor, Orol a Sion. V roku 1882 vlastným nákladom vydal štyri zväzky kázní s názvami Kázne nedeľné, Kázne sviatočné, Kázne pôstne a príležitostné a Kázne mariánske.
 

Významným dielom jeho tvorby je cestopis Pútnická cesta do Ríma (1889). Opísal v ňom púť slovenských katolíkov z roku 1887 pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky pápeža Leva XIII. (1810 – 1903, pontifikát 1878 – 1903), ktorej sa zúčastnil ako sprievodca. Ide o najrozsiahlejší slovenský cestopis 19. storočia. Detailne v ňom zachytil priebeh púte aj opisy Ríma, Florencie a Benátok. Životopisy bernolákovských autorov (František Xaver Fuchs 1744 – 1807, František Xaver Hábel 1760 – 1846 a Ondrej Mésároš 1741 – 1812) aj rozsiahlu štúdiu Nástin dejepisný, miestopisný a vzdelanostný (1895, venovanú mestu Nitra) uverejňoval v almanachu Tovarišstvo. V roku 1902 bol vymenovaný za čestného dekana a vyznamenaný najvyšším pápežským vyznamenaním Ecclesia et Pontifice. Zomrel vo veku 80 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.