Ján Čaplovič
* 25. 2. 1904 Záriečie – †26.9.1976 Bratislava
50. výročie úmrtia literárneho historika, bibliografa, novinár a kňaza.
Vyrastal v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Jána Čaploviča (1876 – 1925). Stredoškolské štúdiá absolvoval v rokoch 1913 – 1922 na gymnáziách v Békešskej Čabe, Sarvaši a v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1922 – 1927 študoval teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1927 získal titul PhDr.
V rokoch 1927 – 1933 pôsobil ako evanjelický kňaz v srbskej Kovačici. Neskôr sa presadil aj v publicistike. V rokoch 1933 – 1938 pracoval ako redaktor Robotníckych novín a v rokoch 1937 – 1938 aj časopisu Jednota v Bratislave. Po nástupe fašizmu odišiel do emigrácie.
V období 1939 – 1940 pracoval v Paríži ako úradník informačnej správy Československého národného výboru a redaktor časopisu Československý boj. Po nacistickom podmanení Francúzska pokračoval vo svojom pôsobení v Londýne. V rokoch 1940 – 1945 bol redaktorom týždenníka Čechoslovák a redaktorom mesačníka Nové časy. Presadil sa aj ako slovenský hlásateľ BBC.
Od konca roku 1942 bol prvým podpredsedom Štátnej rady ČSR. V roku 1944 ho Krajský súd v Bratislave v neprítomnosti odsúdil na šesť rokov väzenia. Po skončení 2. svetovej vojny (1939 – 1945) viedol v rokoch 1945 – 1946 slovenský odbor Úradu predsedníctva vlády ČSR v Prahe. Následne sa vrátil do Bratislavy. V rokoch 1946 – 1948 redigoval periodiká Hlas práce, Nový hlas a denník Práca. V rokoch 1948 – 1952 bol riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave. V rokoch 1953 – 1954 pôsobil externe v Ústave slovenskej literatúry SAV. Od roku 1954 až do smrti pracoval ako vedúci pracovník Oddelenia starých fondov Lyceálnej knižnice (neskôr Ústrednej knižnice SAV).
Patril k popredným znalcom dejín slovenskej knižnej kultúry, staršej slovenskej literatúry a národného obrodenia. Významné miesto zaujíma aj jeho komeniologický výskum. Objavil nové poznatky o vzťahoch Jána Amosa Komenského (1592 – 1670) k reáliám slovenskej histórie. Systematicky skúmal fondy slovenských knižníc a spracoval slovenskú časť súpisu Komenského diel v československých knižniciach, archívoch a múzeách. Publikoval ju v roku 1959. Pozornosť odbornej verejnosti vzbudili aj jeho zistenia o vydávaní Komenského učebníc na Považí a o tlačiarni v Sárospataku.
Ťažiskom jeho celoživotnej práce bola bibliografia starých tlačí. Skúmal ich v historických knižniciach, archívoch i súkromných zbierkach. Spolupracoval na Knihopise českých a slovenských tlačí. Vydal dva zväzky zásadného diela Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700 (1972 a 1984). Svoje štúdie a články publikoval najmä v periodikách Acta Comeniana, Bratislava, Knižnica, Slovenská literatúra, Vlastivedný časopis, Bratrstvo a v ďalších odborných časopisoch. Bol členom Komisie pre staršiu slovenskú literatúru pri SAV. V rokoch 1950 – 1951 stál ako prvý predseda na čele Zväzu slovenských knihovníkov. Zomrel vo veku 72 rokov.
Česť jeho pamiatke.
