Gejza Runkovič

* 3. 9. 1911 Prešov – † 8. 8. 2005 Kalinov

115. výročie narodenia publicistu, botanika, pedagóga a ochrancu prírody, ktorý časť svojho života spojil s mestom Považská Bystrica.

Gymnaziálne štúdium absolvoval v Prešove. Učiteľstvo slovenského jazyka a ruštiny vyštudoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
 

Do pedagogickej praxe vstúpil na základných školách v Ňagove a v Medzilaborciach. V rokoch 1945 – 1973 pracoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Považskej Bystrici, kde zastával funkciu učiteľa aj zástupcu riaditeľa. Po odchode do dôchodku v rokoch 1977 – 1980 externe vyučoval na Vysokej škole dopravnej v Žiline.
 

Za svoju pedagogickú prácu bol ocenený titulom Zaslúžilý učiteľ, odznakom J. A. Komenského, Medailou za zásluhy o rozvoj Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a v roku 1982 aj Medailou za zásluhy o rozvoj okresu Považská Bystrica.
 

Celoživotne sa venoval ochrane rastlinstva, evidencii chránených stromov, poznávaniu chránených území a parkov, záchrane ľudovej architektúry, regionálnym dejinám, heraldike i životopisom významných osobností. Podstatnú časť jeho práce tvorila floristika viacerých lokalít (najmä Manínskej tiesňavy). Od roku 1951 bol okresným konzervátorom ochrany prírody v Považskej Bystrici. Botanické zbery si nechával odborne overovať poprednými znalcami. Mnohé aktivity realizoval v spolupráci s manželkou Máriou Runkovičovou-Horváthovou.
 

Svoje poznatky pretavil do niekoľkých knižných publikácií a viac než dvesto odborno-popularizačných príspevkov – napríklad Rastlinstvo Považskobystrického okresu a jeho ochrana (1975), Flóra Roháča (1978), Parky a vzácne stromy v Považskobystrickom okrese a ich ochrana (1978), Kapitoly o prírode a kvetoch (1982), Izabela Textorisová – prvá slovenská botanička (1994). Zanechal po sebe mimoriadne cenný herbár, obsahujúci približne 1000 položiek. Zomrel vo veku 93 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.