Vladimír Haviar

* 18. 10. 1911 Púchov - † 4. 3. 1996 Bratislava

115. výročie narodenia kardiológa, univerzitného profesora a politika.

Patril k priekopníckym osobnostiam slovenskej kardiológie a kardiochirurgie. Lekársko-vedeckú kariéru spojil s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave (1934 – 1987). Dlhé roky stál na čele II. internej kliniky – funkciu jej prednostu zastával v rokoch 1948 – 1979.
 

Počas 2. svetovej vojny (1939 – 1945) sa zapojil do Slovenského národného povstania (1944). Po oslobodení vstúpil do politického života. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu a v rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady.
 

V rokoch 1955 – 1966 bol hlavným slovenským internistom, v rokoch 1954 – 1960 predsedal Československej kardiologickej spoločnosti, v období 1969 – 1973 viedol Slovenskú kardiologickú spoločnosť a stal sa i zakladajúcim členom a prvým predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti (1969). Na medzinárodnej scéne pôsobil ako expert pre kardiovaskulárne ochorenia v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve (1966). Vo svojej vedeckej praxi sa zameriaval na moderné kardiologické vyšetrovacie metódy. Významnú pozornosť venoval rehabilitácii po akútnom infarkte myokardu.
 

Externe vyučoval v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (dnešná Slovenská zdravotnícka univerzita). V roku 1956 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a v ďalšom desaťročí sa stal univerzitným profesorom (1965). Po roku 1987 odišiel do dôchodku.
 

Publikoval viac než 150 odborných štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Na konte má aj niekoľko popularizačných diel. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria Hyperthyreodizmus a angina pectoris (1939), Embolické príznaky pri paroxyzmálnej tachykardii (1941), Hypertenzívna choroba (1954), Arterioskleróza (1957), Srdce ťa varuje (1962), Dlhodobé sledovanie liečby infarktu myokardu pohybovým režimom (1970) alebo Arrhythmia (1974). Písal aj zdravotno-výchovné texty o prevencii srdcovo-cievnych ochorení a zásadách správnej životosprávy.
 

Za účasť v protifašistickom odboji získal v roku 1945 Československý vojnový kríž 1939 I. stupňa. Za čias socializmu mu bola udelená Medaila J. E. Purkyňu (1969). Pribinovým krížom I. triedy bol honorovaný in memoriam (2007). Zomrel vo veku 84 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.