Ondrej Mesároš

* 23. 10. 1741 Varín - † 12. 12. 1812 Nitra

285. výročie narodenia náboženského spisovateľa, bernolákovca a cirkevného hodnostára, ktorý časť svojho života spojil s mestom Dubnica nad Váhom.

Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Žiline a filozofiu s teológiou v Nitre. Vysvätený za kňaza bol v roku 1768. Svoju duchovnú službu začal ako kaplán v Bánovciach nad Bebravou (1768 – 1770). V roku 1770 pôsobil v Trenčíne. O rok neskôr sa stal farárom v Hornej Súči (1771 – 1774). V roku 1774 prešiel do Soblahova (1774 – 1776) a o ďalšie dva na faru v Dubnici nad Váhom (1776 – 1804). Na sklonku dubnickej anabázy zaznamenal postup v cirkevnej hierarchii vymenovaním za kanonika v Nitre a trenčianskeho archidiakona (1804).
 

Preslávil sa ako výnimočný kazateľ. V Dubnici nad Váhom dal vybudovať hlavný oltár i organ Kostola sv. Jakuba staršieho. Počas svojho pôsobenia vo farnosti bol v úzkom kontakte s bernolákovskými kruhmi bratislavského Generálneho seminára.
 

Popri duchovnej službe sa venoval aj sociálnym a národnokultúrnym potrebám veriacich. Patril k popredným a váženým členom Slovenského učeného tovarišstva, ktoré bolo založené v Trnave (1792) ako spolok združujúci bernolákovských prívržencov. Keď sa bratislavskí seminaristi na čele s Antonom Bernolákom (1762 – 1813) na neho obrátili so žiadosťou o podporu pri kodifikácii spisovného jazyka, v liste ich jednoznačne podporil. Význam spisovného jazyka zdôrazňoval príkladmi kultúrne vyspelých národov.
 

Svoje presvedčenie pretavil aj do vlastnej literárnej tvorby. V rokoch 1796 – 1808 publikoval početné kázne a texty náboženského charakteru. Vydávané boli najmä v Trnave. Popri pôvodných dielach sa venoval aj prekladateľskej činnosti. V rámci pobočných stánkov Slovenského učeného tovarišstva vo Veľkom Rovnom a v Nitre podporoval národné a kultúrne podujatia. Osemnásť jeho kázní zaradil Martin Rešetka (1794 – 1854) do zbierky Kázní príhodných. V dubnickej farskej kronike zachytil aj hrôzy francúzskej revolúcie. Súčasníci i neskorší bernolákovci ho označovali za „otca bernolákovcov.“ Zomrel vo veku 71 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.