Anton Kompánek

* 23. 5. 1891 Turzovka – † 20. 6. 1949 Bratislava

135. výročie narodenia osvetového pracovníka, redaktora, publicistu, novinára a kňaza, ktorý časť svojho života spojil s obcami Pružina, Beluša, Mojtín a Lúky.

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Trnave a v Trenčíne, kde v roku 1910 zmaturoval na piaristickom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol po úspešnom ukončení teológie 29. júna 1914.
 

Svoju cirkevnú kariéru započal v roku 1915. Pôsobil ako kaplán v Pružine, Beluši a Mojtíne. O rok rovnakú pozíciu zastával v Močenku a v roku 1917 v Čadci. V období rokov 1917 – 1926 bol farárom v Lúkach pod Makytou, 1935 – 1938 farárom v Záhorskej Vsi, 1938 – 1939 farárom v Chorvátskom Grobe a od roku 1939 až do svojej smrti farárom vo Vysokej pri Morave.
 

Na pozvanie kultúrnych inštitúcií amerických Slovákov začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia (1921 – 1923) absolvoval pätnásťmesačné prednáškové turné po USA, počas ktorého informoval o nových pomeroch v domovine a vyzýval k spolupatričnosti a rozvíjaniu národného povedomia. Odprezentoval viac než 60 prednášok na politické a národné témy. V roku 1927 ho Národné zhromaždenie 1. ČSR vyslalo na prednáškové turné medzi dolnozemských Slovákov v Rumunsku a Sedmohradsku. V roku 1930 sa vrátil za oceán a podstúpil ďalšiu prednáškovú púť po USA s nábožensko-literárnym poslaním.
 

O svojich cestách od roku 1927 systematicky informoval československú verejnosť prostredníctvom bratislavského rozhlasu. Ako redaktor a novinár sa intenzívne venoval národno-zjednocovaciemu úsiliu. Od roku 1910 bol publikačne aktívny v moravskom týždenníku Noviny zpod Radhoště. Vo funkcii zodpovedného redaktora Národných novín sa v rokoch 1923 – 1927 snažil usmerňovať národné zmýšľanie katolíkov a evanjelikov.
 

Bol autorom približne 2000 článkov pre rôzne časopisy, denníky a kalendáre (napríklad Slovenský denník, Slovák, Nový svet), ako aj pre periodiká vychádzajúce v zámorí – Jednota, Obrana, Bratstvo, Den, Národní politika, Český deník a revue Kázně.
 

Žil životom oddaného vlastenca pozitívne hodnotiaceho schopnosti a povahu Slovákov, ktorým predpovedal veľkú budúcnosť. Z postu verejne činného katolíckeho kňaza sa dištancoval od Slovenskej ľudovej strany, čoho dôkazom je aj brožúra s názvom Prečo ako katolícky kňaz nie som prívržencom Slovenskej ľudovej strany? (1920).
 

Jeho tvorba zahŕňa i divadelné hry – Betlehemci (1927), Šiši, Slobôdka a iné (1930). Okrem publicistiky a drámy sa venoval aj prekladateľskej činnosti. Z diela českého zubára a spisovateľa R. W. Hyneka preložil knihu Stigmatizovaná Terézia Neumannová (1928). Aktívny bol i v spolkových štruktúrach. V rokoch 1926 – 1928 pracoval ako tajomník Spolku svätého Vojtecha v Trnave.
 

Stal sa jednou z obetí prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Československu. Vo veku 58 rokov zomrel na následky mučenia v cele bratislavskej väznice.
 

Česť jeho pamiatke.