Vlastimil Fišar
* 13. 11. 1926 Predmier – † 11. 6. 1991 Praha
35. výročie úmrtia herca, divadelného pracovníka a vysokoškolského pedagóga.
Rodák z Predmiera absolvoval ľudovú školu v Považskej Bystrici a hrdo sa hlásil k obom častiam československého štátu. Jeho otec bol Čech, matka Slovenka. Od útleho detstva si osvojil oba jazyky, čo neskôr naplno zužitkoval vo svojej umeleckej práci. Počas nacistickej okupácie študoval na gymnáziu v Jičíne, kde sa v rámci amatérskeho divadla prvýkrát predstavil na javisku. Po skončení 2. svetovej vojny (1939 – 1945) sa venoval štúdiu na Štátnom konzervatóriu v Prahe, ktoré úspešne dokončil v roku 1948.
Profesionálnu dráhu započal v Realistickom divadle v Prahe a zároveň viedol Mestské divadlo pre mládež. V rokoch 1951 – 1952 pôsobil ako umelecký riaditeľ Armádneho divadla v Martine.
Jeho filmové začiatky sa odvíjali od divadelných skúseností. Začínal ako predstaviteľ menších rolí – napríklad vo filmoch Revolučný rok 1848 (1949) a Päťstovka (1949). V roku 1953 vstúpil na scénu Vinohradského divadla (v tom čase známeho ako Ústredné divadlo československej armády). Napriek práci v jednom z popredných českých divadiel najväčšiu slávu získal ako recitátor diel Hory a Mikuláška. Do dejín vošiel aj ako jeden zo zakladajúcich členov umeleckého združenia a vydavateľstva Lyra Pragensis, v ktorom mnoho rokov účinkoval i recitoval. Vynikal i v umeleckom prednese prózy Ernesta Hemingwaya.
Široké uplatnenie našiel aj v rozhlase. Bol organizátorom recitačných prehliadok – Šrámkova Sobotka, Wolkrov Prostějov alebo Neumannovy Poděbrady. V roku 1964 mu bola udelená prestíž členstva v prezídiu Medzinárodnej hereckej asociácie. O tri roky neskôr (1967) dosiahol ďalší míľnik – stal sa prezidentom Hereckého združenia.
K okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 zaujal odvážny občiansky postoj, čo viedlo k jeho vylúčeniu z KSČ aj z hereckých odborov. Medzinárodná herecká asociácia ho však v roku 1970 vymenovala za čestného prezidenta.
Počas normalizácie boli jeho aktivity značne obmedzené. Naďalej sa venoval umeleckému prednesu a svoju lásku ku kráse slova i českému jazyku prezentoval v rámci zájazdových predstavení. Kľúčovou sa v jeho práci stala propagácia myšlienok Karla Čapka. Od roku 1987 bol predsedom Spoločnosti bratov Čapkovcov. Napriek nepriazni režimu neustále stál pred filmovou či televíznou kamerou. Hoci stvárňoval iba epizódne úlohy, väčšinou išlo o intelektuálov a mužov s vysokým spoločenským postavením. V seriáli F. L. Věk (1971) sa prevtelil do cisára Leopolda II. Jeho ďalšej filmografii dominovali postavy právnikov, profesorov alebo kriminalistov – Dom na poriečí (1976), V podstate sme normálni (1981), Schôdzka s tieňmi (1982), Fešák hubert (1983). Pomerne rozsiahlu rolu grófa Flemminga si zahral vo východonemeckom životopisnom seriáli Johann Sebastian Bach (1985).
Obdobie po páde československého totalitného režimu (1989) si príliš neužil. Naposledy sa objavil v televíznom filme Smrť baróna Gangary (1991). Zomrel vo veku 64 rokov. Odpočíva na pražskom Vyšehradskom cintoríne.
Česť jeho pamiatke.
