Peter Danišovič

* 1. 6. 1907 Boleráz – † 9. 7. 2011 Bratislava

15. výročie úmrtia vodohospodára a vysokoškolského pedagóga, ktorý je autorom vodných diel na Považí.

Prvé odborné znalosti získaval na prestížnom Českom vysokom učení technickom v Prahe, kde preukázal mimoriadny talent. Jeho usilovnosť bola odmenená v roku 1935, keď mu rektor ČVUT ako prvému Slovákovi udelil titul doktora technických vied v odbore vodné hospodárstvo. Po krátkom pôsobení v Prahe sa presunul do Bratislavy, kde na Krajinskom úrade zasvätil svoju prácu predovšetkým výskumu Dunaja. Počas tohto obdobia vyhotovil rozsiahle hydrologické štúdie dunajského koryta.
 

Okrem svojej vedeckej a praktickej práce sa zaraďuje aj k priekopníkom vo sfére vzdelávania. Už v období 1. Československej republiky (1918 – 1938) bol jedným z hlavných iniciátorov snáh o vytvorenie technickej vysokej školy na Slovensku, ktoré vyvrcholili v roku 1937 zriadením Vysokej školy technickej v Košiciach. Keď bola po Viedenskej arbitráži (1938) v roku 1939 presťahovaná do Bratislavy, začal pôsobiť v jej štruktúrach ako vysokoškolský profesor. V 30. rokoch 20. storočia presadil aj výstavbu Oravskej priehrady, ktorá bola v čase svojho vzniku (1941 – 1954) najväčšou vodnou nádržou na slovenskom území.
 

V roku 1946 sa stal dekanom Fakulty inžinierstva. Hoci o dva roky neskôr (1947) školu opustil, naďalej sa venoval riadeniu prác na výstavbe vodných elektrární a priehrad, ako i obnove vojnou zničených obcí na východnom Slovensku. Bol autorom myšlienky výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na Dunaji a aktívne sa podieľal na jej realizácii. Do jeho portfólia patrí aj autorstvo koncepcie vodných diel na strednom Považí – Ilava, Ladce a Dubnica nad Váhom.
 

V roku 2003 mu bola udelená plaketa akademika Bellu za celoživotné dielo a významný prínos k rozvoju Stavebnej fakulty STU v Bratislave. O tri roky (2006) získal Zlatú medailu Matice slovenskej za prínos v oblasti aplikácie dlhoročného vodohospodárskeho výskumu a v roku 2007 medailu Slovenskej technickej univerzity za mimoriadne zásluhy v rozvoji univerzity, rovnako ako i najvyššie vyznamenanie Ministerstva školstva SR za celoživotné dielo – Veľkú medailu svätého Gorazda. Svoje vedecké závery uverejnil vo viac ako 80 odborných publikačných výstupoch. Zomrel vo veku úctyhodných 104 rokov v Bratislave. O jeho dlhovekosti svedčí i to, že zažil vládu dvoch cisárov a trinástich prezidentov.
 

Česť jeho pamiatke.