Mikuláš Drábik

* 5. 12. 1588 Strážnice – † 16. 7. 1671 Bratislava

355. výročie úmrtia vizionára, evanjelického kazateľa a obchodníka, ktorý časť svojho života spojil s mestom Púchov a obcou Lednica.

Pôvodne pôsobil ako evanjelický kňaz v moravskej obci Drahotuše. Jeho život nabral dramatický spád, keď ho v dôsledku náboženských perzekúcií po bitke na Bielej hore (8. november 1620) postihol osud exulanta. Útočisko našiel v Púchove a následne na rákociovskom majetku v Lednici, kde pokračoval vo svojej kňazskej praxi. Osobné ťažkosti ho však prenasledovali naďalej. Pre ilegálne obchodovanie a príklon k alkoholu bol suspendovaný. Jeho dovtedajšiu duchovnú činnosť to výrazne poznačilo.
 

V roku 1628 sa mu začali zjavovať prorocké sny. O dve desaťročia neskôr (1650) sa v Skalici stretol s jednou z najvýznamnejších postáv českej a európskej vzdelanosti – Janom Amosom Komenským (1592 – 1670).
 

Patril medzi stúpencov myšlienky dosadenia Františka I. Rákociho (1645 – 1676) na uhorský trón, čo ho radilo do opozície voči habsburskej moci. V rovnakom období bol Komenským znovuvysvätený za kňaza. Vízie, v ktorých prorokoval zánik dynastie Habsburgovcov a pápežstva, boli mimoriadne odvážne a vtedajšou mocou považované za nebezpečné. Komenský ich od neho zozbieral a vydal v diele Lux in tenebris (Svetlo v temnotách). Vyšlo v Amsterdame v roku 1657. Hoci malo pôvodne duchovný kontext, po vydaní nadobudlo rozmer politického traktátu, posilňujúceho Drábikove protirežimistické postavenie „slovenského Nostradama.“
 

Prorocké posolstvá a zákulisné sympatizovanie so stavovskou povstaleckou scénou ho napokon doviedli k tragickému koncu. Bratislavský mimoriadny súd (zriadený v roku 1671 gubernátorom Uhorska J. G. Ampringenom 1619 – 1684) nad ním vyriekol okamžitý trest smrti. Historické pramene zanechali svedectvo o jeho rozštvrtení. Predchádzalo tomu odťatie ruky a vytrhnutie jazyka, čím bol potrestaný za kacírstvo. Časti jeho tela boli vystavené na rôznych miestach, aby odradili prípadných nasledovníkov. Až potom boli telesné pozostatky (spolu so spismi) spálené a popol vysypaný do Dunaja. Brutálna forma popravy (typická pre zločin vlastizrady) fungovala ako ukážka tvrdej ruky habsburskej moci voči náboženskej a politickej opozícii. Do dejín vošiel ako mučeník, ktorý položil život za vlastné presvedčenie. Zomrel vo veku 82 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.