Adolf Kobela

* 25. 7. 1936 Bolešov – † 28. 3. 2024 Bratislava

90. výročie narodenia historika a pedagóga.

Narodil sa ako najstaršie zo štyroch detí. Jeho vzdelávacia cesta sa začala v Bolešove počas 2. svetovej vojny (1939 – 1945). Neskôr pokračoval na Vinárskej škole v Modre a následne na Roľníckej škole v Záblatí pri Trenčíne, kde úspešne absolvoval odbor chovateľ.
 

Od mladosti bol nadšeným športovcom. Venoval sa futbalu, volejbalu, behu, plávaniu, cyklistike, hokeju a lyžovaniu. S futbalom začínal v Bolešove a po strednej škole pôsobil v Ilave. Počas vojenskej služby hrával hokej za Chomutov s vtedajšími reprezentantmi – bratmi Klůcovcami. Pre opakované zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali operácie v roku 1962 v Bratislave, musel vrcholový šport zanechať. Napriek tomu sa s dorasteneckým tímom Dynama Bolešov tešil z fantastického skóre 111:11 a víťazstva v súťaži.
 

Vo svojej profesionálnej kariére pôsobil ako vychovávateľ v Pruskom a učiteľ v Bolešove, sklárskom učilišti v Lednických Rovniach aj v Hornom Srní. V roku 1969 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium na FTVŠ v Bratislave v odbore slovenský jazyk a telesná výchova. Jeho diplomová práca sa zaoberala témou Štruktúra kolektívnych vzťahov v telovýchove a športe.
 

Popri pedagogickej činnosti sa naplno venoval histórii a literárnej histórii, ktoré sa stali jadrom jeho rozsiahlej publikačnej činnosti. Svoje články a štúdie publikoval v regionálnych aj celoslovenských periodikách (vrátane prestížnych titulov ako Literárny týždenník a Slovenské pohľady). Bol spoluautorom monografie obce Bolešov (1993) a ako vôbec prvý spracoval aj problematiku dejín reformácie v obci. Publikoval v zborníku Židia v Bolešove a Piechove – príklad spolunažívania Židov a kresťanov (1993). Jeho autorskými dielami sú i monografie Borčice v znamení čias (2000), História Dobrovoľného hasičského zboru v Bolešove (2008) a knihy o regionálnych osobnostiach – Leopold Altus (2005), Štefan Petrík Slávnický, kňaz, básnik, národovec a Emil Hoenig O‘Caroll junior, kňaz, univerzitný profesor (obe 2005).
 

Napriek zdravotným obmedzeniam až do konca života aktívne spolupracoval so študentmi, diplomantmi a doktorandmi. Jeho poznatky boli mimoriadne cenné vďaka neuveriteľnej pamäti, ktorá mu umožňovala presne rozpoznávať deformovanie historických faktov. Zomrel vo veku 87 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.