Karol Šumichrast

* 19. 1. 1911 Skalka nad Váhom  –  † 29. 12. 2003 Oberalm

115. výročie narodenia kňaza, kanonika a účastníka protikomunistického odboja, ktorý časť svojho života spojil s Belušou a Ilavou.

Po absolvovaní stredoškolského štúdia na gymnáziách v Trenčíne a Nitre (kde v roku 1931 zmaturoval s vyznamenaním) zostal pod Zoborom a pokračoval v teologických štúdiách na Vysokej škole bohosloveckej. Vysvätený za kňaza bol 16. júna 1935.
 

Pôsobil v rôznych farnostiach na Slovensku. V roku 1935 bol kaplánom v Beluši a Predmieri, v roku 1936 v Bánovciach nad Bebravou a v roku 1940 v Divine. Následne sa stal správcom farnosti v Strečne a v rokoch 1940 – 1945 pôsobil ako správca farnosti v Ilave.
 

Zlomovým bodom v jeho živote sa stal odchod do rakúskeho exilu v máji 1945. V zahraničí sa aktívne zapojil do rôznych foriem pomoci pre slovenských emigrantov, ktorí opustili svoju vlasť po 2. svetovej vojne (1939 – 1945). Krátko pôsobil v obci Mährnbach ako duchovný správca pre slovenských utečencov a sudetských Nemcov z Česka. V roku 1947 sa pričinil o výstavbu kostola v Lenzingu.
 

V Rakúsku sa podieľal na zahraničnom odboji proti nastupujúcej komunistickej diktatúre v Československu. Jeho činnosť zahŕňala rozhlasové vysielanie a prácu v Slovenskom komitéte v Salzburgu, ktorý emigrantom z východného bloku poskytoval všestrannú pomoc. V roku 1951 v Salzburgu zriadil kanceláriu Slovenskej charity.
 

Jeho pastoračná činnosť pokračovala aj v Nemecku a neskôr v Schernbergu pri Schwarzachu v Rakúsku. V rokoch 1967 – 1979 pracoval ako duchovný správca v sociálnom ústave Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Významnú časť jeho života tvorilo dlhoročné pôsobenie v úlohe duchovného správcu mariánskeho pútnického miesta v Maria Plain pri Salzburgu (1979 – 1998). V rokoch 1998 – 1999 pôsobil ako duchovný správca školských sestier v Salzburgu. Za nitrianskeho titulárneho kanonika bol vymenovaný v roku 2000. Zomrel vo veku 92 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.