Bernardín Šipkovský

* 25. 9. 1923 Žlkovce  –  † 23. 1. 2011 Ilava

15. výročie úmrtia kňaza.

 

Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziách v Hlohovci a v Trnave, kde sa po prvý raz stretol so saleziánmi a rozhodol sa vstúpiť do Spoločnosti Dona Bosca. Po úspešnom ukončení noviciátu zložil 16. augusta 1942 svoje prvé rehoľné sľuby. V roku 1948 začal teologické štúdiá v Svätom Kríži nad Hronom.
 

Dňa 15. apríla 1950 bol spolu so svojimi spolubratmi internovaný – najskôr v Šaštíne a následne v Podolínci. Odtiaľ bol 5. septembra 1950 odvelený na nútenú vojenskú službu v Pomocných technických práporoch (PTP). Po krátkom výcviku bol preložený do Strašíc, kde sa podieľal na výstavbe vojenských kasární. Neskôr pracoval v oceliarňach v Kladne, kde vykonával mimoriadne náročné práce, ako rozpaľovanie železných ingotov či morenie kovov v kyseline soľnej. V ďalšom období bol prevelený do Prahy, kde opäť pracoval na stavbe kasární. Z PTP bol prepustený 31. decembra 1953.
 

Po návrate z vojenskej služby sa zamestnal v Pozemných stavbách v Nitre a zároveň pokračoval v teologickom štúdiu. Za kňaza bol v tajnosti vysvätený 7. júla 1957 biskupom Jánom Chryzostomom Korcom (1924 – 2015).
 

V roku 1968 mu bolo umožnené vycestovať do Talianska, kde aktívne slúžil sväté omše. O rok neskôr prišiel do Dubnice nad Váhom a stal sa prvým saleziánom v tomto meste. Pôsobil tu ako kaplán a intenzívne sa venoval pastoračnej práci. Po násilnom odchode saleziánov z Dubnice nad Váhom v roku 1972 pôsobil v Pruskom, v Čavoji a desať rokov, až do júla 1990, aj v Lehote pod Vtáčnikom.
 

V júli 1990 sa vrátil do Dubnice nad Váhom ako správca farnosti. Vďaka jeho úsiliu sa podarilo získať späť Katolícky dom, v ktorom dovtedy sídlila hudobná škola. Po rozsiahlej rekonštrukcii v ňom vzniklo oratórium pre mládež a časť farskej záhrady sa premenila na ihrisko. K jeho významným zásluhám patrí aj získanie prvej základnej školy spod štátnej správy a zriadenie Cirkevnej základnej školy sv. Dominika Sávia. Výrazne sa pričinil aj o obnovenie mariánskych pútí.
 

Na jeseň roku 1992 sa zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie farára, no naďalej pôsobil ako výpomocný duchovný. Zomrel vo veku 87 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.