Ladislav Škultéty-Gabriš

* 27. 6. 1738 Mojtín – † 19. 8. 1831 Arad-Svätý Mikuláš

195. výročie úmrtia vojaka.

Armádnej službe zasvätil neuveriteľných 81 rokov v sedle. Jeho život však nebol spojený len s vojenskou vernosťou, ale aj s hlbokou kresťanskou vierou, ktorá mu priniesla úctu súčasníkov i nasledujúcich generácií. Je považovaný za kultovú postavu slovenských vojenských dejín. Do armády vstúpil dobrovoľne ako dvanásťročný – v roku 1750 po smrti matky.
 

Prvým bojom, do ktorého aktívne zasiahol, bola 1. októbra 1756 bitka pri Lovosiciach počas Sedemročnej vojny (1756 – 1763). Dohromady absolvoval a prežil ťažko predstaviteľných 22 vojenských ťažení na 256 bojiskách. V bitke pri Kolíne (18. júna 1757) bol prvýkrát ranený a zranenia utrpel ešte dvakrát. Po rozpustení jeho pôvodného pluku v roku 1768 prešiel k jednotke grófa Baranyu, v ktorej pôsobil až do konca svojho života.
 

V hierarchii vojenských hodností postupoval od vicekaprála (1775), cez kaprála (1778) až po strážmajstra a zástavníka pluku (1790). V rokoch 1787 – 1791 bojoval proti Osmanskej ríši a vo veku 77 rokov sa pripojil k výprave do Ruska (1815). Najviac sa však preslávil 16. októbra 1757 po boku uhorského grófa a rakúskeho poľného maršala slovenského pôvodu Andreja Hadika (1711 – 1790) počas legendárneho „husárskeho kúsku“ dobytia Berlína v rámci Sedemročnej vojny. Vyznamenal sa i pri obliehaní Belehradu v rokoch 1789 – 1790. Za svoje zásluhy získal Striebornú medailu hrdinstva a delový kríž.
 

Vďaka oddanosti a dlhej službe sa stal v armáde známy ako „večný vojak.“ Slúžil v ére štyroch habsburských panovníkov – Mária Terézia (1717 – 1780, vláda 1740 – 1780), Jozef II. (1741 – 1790, vláda 1780 – 1790), Leopold II. (1747 – 1792, vláda 1790 – 1792) a František I. (1768 – 1835, vláda 1792 – 1835).
 

Zomrel 19. augusta 1831 v lazarete Svätý Mikuláš (dnes súčasť mesta Arad v Rumunsku) vo veku 93 rokov. Na uvedenom mieste bol pôvodne aj dočasne pochovaný, ale 27. júna 2013 uložili jeho telesné pozostatky v rodnej obci Mojtín. Svojho času práve jej venoval majetok získaný od cisárovnej Márie Terézie. Svoj žold a úspory posielal s konkrétnym želaním – postaviť školu a kostol, aby rodáci „nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako on musel.“ Od 11. októbra 2003 mu je v obci Mojtín venovaná pamätná tabuľa.
 

Česť jeho pamiatke.