František Anton Maulbertsch

* 7. 6. 1724 Langenargen am Bodensee – † 8. 8. 1796 Viedeň

230. výročie úmrtia maliara a grafika, ktorý je autorom oltárneho obrazu v Kostole sv. Petra a Pavla v Pruskom.

Pochádzal z juhonemeckého regiónu Švábsko. Narodil sa v rodine maliara. Jeho umelecký vývin zásadne formovalo prostredie viedenskej Akadémie výtvarných umení. Patril k najvýraznejším žiakom jej rektora Paula Trogera (1698 – 1762). Na Akadémii študoval v dvoch obdobiach. Najskôr v roku 1739 a opätovne v rokoch 1750 – 1752. Už počas štúdií na seba upozornil monumentálnymi realizáciami, ktoré mu otvorili cestu k významným objednávkam.
 

Vrchol jeho umeleckej dráhy nastal v období rokov 1755 – 1765. Viac než dekádu dôsledne rozvíjal dynamické princípy barokového maliarskeho prejavu. Od začiatku sedemdesiatych rokov 18. storočia sa v jeho dielach čoraz zreteľnejšie presadzovali prvky nastupujúceho klasicizmu. V roku 1759 bol menovaný za cisárskeho dvorného maliara a v tom istom roku sa stal i členom vedenia viedenskej Akadémie. V roku 1788 bol prijatý aj za člena Akadémie výtvarných umení v Berlíne a definitívne sa zaradil medzi najuznávanejších umelcov svojej doby.
 

Ovládal všetky maliarske techniky, ale jadrom jeho tvorby bola predovšetkým sakrálna maľba v podobe fresiek a oltárnych obrazov. Práce z jeho rozsiahleho portfólia sú rozptýlené na území dnešného Rakúska, Čiech, Moravy, Maďarska a Slovenska. Možno v nich sledovať vývin od vplyvov juhonemeckej barokovej tradície cez silnú inšpiráciu talianskym umením, až po podnety holandskej maliarskej školy.
 

Prvé významné zákazky mimo rodného prostredia realizoval na Morave. Okrem iných lokalít pôsobil napríklad v Kroměříži, Mikulove, Louke, Brne, Královom Poli a v Jaroslaviciach. Svojou tvorbou a freskovou výzdobou zveľadil interiéry v piaristickom kostole Maria Treu vo Viedni, v kostole v Sümegu, v piaristickom chráme v Mikulove alebo v sále biskupskej rezidencie v Kroměříži.
 

Dôležitý míľnik predstavujú jeho práce z druhej polovice 18. storočia, ktoré zrealizoval na území dnešného Slovenska. Vznikali na objednávku cirkevných inštitúcií, vysokých prelátov, šľachtických rodov i cisárskeho dvora. K jeho skorým dielam na našom území patrí oltárny obraz zakladateľov trinitárskej rehole Jána z Mathy a Felixa z Valois s Najsvätejšou Trojicou. Vyhotovil ho pre niekdajší trinitársky Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave. Vrchol jeho slovenskej tvorby predstavuje maliarska výzdoba kaplnky bývalého Erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach (1763). Zahŕňa klenbové fresky, obrazy hlavného oltára a rovnako tak i bočných oltárov svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského. Doplnená je ideovo vyzretými kompozíciami – Triumf katolíckej Cirkvi či Nanebovzatie Panny Márie. V roku 1778 vytvoril hlavný oltárny obraz farského Kostola svätého Michala archanjela v Skalici. O dva roky neskôr realizoval monumentálnu kupolovú fresku Zázrak svätého Ladislava v kaplnke Primaciálneho paláca v Bratislave. Okrem fresiek vytvoril pre Primaciálny palác aj (dnes už neexistujúcu) alegorickú fresku na tympanóne priečelia. Stalo sa tak na pozvanie ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Jozefa Baťána. Na slovenskom území je jeho meno späté aj s oltárnym obrazom v Kostole svätých Petra a Pavla v Pruskom.
 

Jeho nadčasový súbor diel výrazne ovplyvnil výtvarnú kultúru habsburskej monarchie a dodnes patrí k najvýznamnejším umeleckým prejavom 18. storočia v strednej Európe. Zomrel vo veku 72 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.