Samuel Dobroslav Štefanovič

* 19. 8. 1822 Banská Bystrica  –  † 25. 11. 1910 Kremnica

115. výročie úmrtia národnokultúrneho pracovníka, politológa, publicistu, redaktora, úradníka a statkára, ktorý časť svojho života spojil s obcou Záriečie.

Študoval na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici a na evanjelickom gymnáziu v Bratislave, z ktorého v roku 1844 odišiel spoločne so suspendovaným Ľudovítom Štúrom (1815 - 1856). V rovnakom roku sa stal jedným zo spoluzakladateľov nadkonfesionálneho spolku Tatrín, ktorý sídlil v Liptovskom Mikuláši a svoju kultúrnu činnosť vykonával až do zatvorenia o štyri roky neskôr.
 

Počas aktivít v Tatríne bol Štefanovič od roku 1847 vychovávateľom v Záriečí a zároveň i za profesorskou katedrou na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici (1847 – 1848). Po opustení učiteľského povolania vstúpil do funkcie notára Meštianskeho vzdelávacieho spolku v Banskej Bystrici (1848) a v revolučných rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zapojil do slovenského dobrovoľníckeho povstania proti uhorskej revolučnej vláde. Za svoje radikálne myšlienky proti diskriminačnej vrchnosti bol opakovane prenasledovaný. V bojoch sa vyznamenal a osvedčil ako povstalecký kapitán. V roku 1861 stál pri zrode iniciatívy, ktorá do slovenských dejín vniesla Memorandum národa slovenského.
 

Od roku 1872 sa venoval publicistike. Na literárnom poli bol autorom politicko-kritických článkov i recenzií a v roku 1887 si založil vlastný časopis Svetlo. Zomrel v Kremnici. V roku 1975 boli jeho telesné ostatky prevezené na Národný cintorín v Martine.
 

Česť jeho pamiatke.