Ján Baltazár Magin

* 6. 1. 1681 Vrbové  –  † 27. 3. 1735 Dubnica nad Váhom

290. výročie úmrtia

Jeden z popredných predstaviteľov slovenských národných dejín a znalec cirkevného i svetského práva začiatku 18. storočia študoval teológiu vo viedenskom Pázmaneu. Za kňaza bol vysvätený v roku 1706. Od roku 1709 bol farárom v Iregu (dnes Jarok, okres Nitra) a od roku 1712 pôsobil v rovnakej funkcii v Košeci. O sedem rokov neskôr (1719) vstúpil do pastorácie v Dubnici nad Váhom. Ešte predtým, než bol v roku 1731 vymenovaný za titulárneho kanonika Nitrianskej kapituly, vyskúšal si i post cenzora tlačiarne v Púchove (1730). Pravidelne sa zúčastňoval aj na súdnych pojednávaniach v Trenčianskej stolici.

Aktívne sa zaoberal antickou vzdelanosťou i literatúrou a napísal niekoľko latinských básní. Jeho najvýznamnejším a nadčasovým dielom bola historicky prvá národná obrana Slovákov (napísaná z poverenia trenčianskej šľachty, duchovenstva a meštianstva) – Ostré námietky, namierené proti autorovi Slovutného posledného snemovania bratislavského alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena z roku 1723 (latinský originál Murices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclyto comitatu Trenchiniensi ejusdemque nominis civitate conscripta adversus calumnias). Išlo o polemickú odpoveď na hanlivý spis trnavského profesora práv Michala Benčíka (1670 – 1728) Slávnostné posledné snemovanie za účasti panovníka a stavov slávneho uhorského kráľovstva (1722). Magin v nej rozvinul myšlienky o starobylosti, význame a dávnych slobodách mesta Trenčín, slávnej minulosti, o autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku, ako i o rozšírení slovanského jazyka a o cyrilo-metodskej tradícii. Hoci vychádzal zo stanovísk Trenčianskej stolice, jeho dielo vyznievalo ako celoslovenská obrana a zaujalo významné miesto v procese formovania slovenského národného povedomia. Pri jeho písaní sa Magin opieral nielen o vedeckú literatúru českých historikov a kronikárov, ale využil aj svoju znalosť Svätého písma. V tlačenej podobe uzrela svetlo sveta v roku 1728 v Púchove. Na mnohé tézy z Maginovho diela neskôr nadviazali i ďalší velikáni slovenských dejín, ako napríklad Samuel Timon (1675 – 1736), Anton Bernolák (1762 – 1813) alebo Juraj Fándly (1750 – 1811).

Česť jeho pamiatke.