Teodor Jozef Tekel

* 26. 1. 1902 Prešov-Ľubotice  –  † 14. 7. 1975 Trnava

50. výročie úmrtia kňaza, profesora, výtvarníka, ktorý časť svojho života spojil s Belušskými Slatinami.

V roku 1917 ako pätnásťročný vstúpil do františkánskej rehole a následne vyštudoval filozofiu a teológiu v Gyöngyösi (1918 – 1924). Vysvätený za kňaza bol 17. augusta 1924.
 

Ako Slovák žijúci v Maďarsku bol repatriovaný (navrátený do vlasti) späť na územie Slovenska. Časť života prežil v rôznych kláštoroch (Bardejov, Hlohovec, Nové Zámky, Nitra, Fiľakovo, Nižná Šebastová). Pastoračnú činnosť vykonával v rokoch 1943 – 1950 postupne v Malackách, Bratislave a Hlohovci. Počas nej napísal desiatky kázní a úvah. Zameriaval sa v nich na kritiku ateizmu a materializmu. Vyzdvihoval krásu duchovného života. Po likvidácii kláštorov komunistickým režimom bol 13. apríla 1950 deportovaný z hlohoveckého kláštora do internácie vo Svätom Beňadiku a Belušských Slatinách. Po čase sa presťahoval do Trnavy, kde sa i usadil. Rozvíjal svoje výtvarné nadanie a pastoračné aktivity realizoval už len sporadicky.
 

Ako talentovaný výtvarník študoval (počnúc rokom 1930) na pražskej Akadémii výtvarných umení v Prahe. Navštevoval ročník profesora Maxa Švabinského (1873 – 1962). Po návrate zo štúdií sa zamestnal ako profesor kreslenia na františkánskom gymnáziu v Malackách (1939 – 1943). V tomto období vytvoril cyklus pastelov Vojna (1941), ktorý je považovaný za umelecky najoriginálnejšie a najcennejšie súborné dielo jeho tvorby. Mal kontakty so slovenskými výtvarnými umelcami (napríklad J. Alexy, M. Benka, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla), ktorí tvorili v tzv. bratislavskom okruhu. Jeho najobľúbenejšou výtvarníckou technikou bola práca s bohatou farebnosťou pastelu, ale nepohrdol ani ceruzkovou kresbou, kresbou tušom, atramentom, moridlami, temperou a na sklonku života vytvoril i niekoľko olejomalieb. Venoval sa i ilustráciám, ktoré publikoval v časopise Františkánsky obzor. V raných obdobiach svojho umeleckého života experimentoval aj so sochárstvom.
 

Jeho diela čerpajú námety z autentických aspektov života rehoľníka a barokovej inšpirácie. Nachádzame v nich lyricko-meditatívne motívy narodenia Pána, zobrazenia Svätej rodiny, egyptského exodu, ako i viaceré stvárnenia Madon, Ježišových zázrakov, umučenia, ukrižovania a piety. Svetskou tematikou svoje obrazy zdobil iba príležitostne. Išlo väčšinou o protivojnovú problematiku.
 

Patril do členskej základne slovenskej sekcie Zväzu československých výtvarných umelcov (neskôr premenovaného na Zväz slovenských výtvarných umelcov). V roku 1968 zorganizoval v Trnave svoju vlastnú výstavu. Rovnako tak vystavoval aj na podujatí s názvom Spoločenské a umelecké premeny Trnavy, ktoré sa v roku 1975 uskutočnilo pod záštitou Západoslovenského múzea. Zomrel vo veku 73 rokov vo svojom jubilejnom 50. roku kňazstva.
 

Česť jeho pamiatke.