Tibor Kavecký 

* 23. 2. 1930 Visolaje

95. výročie narodenia

Už ako trinásťročný maľoval a kreslil z vlastného záujmu. Prvé práce vystavoval počas gymnaziálneho štúdia. Od roku 1958 pôsobil ako samostatný výtvarník v Bratislave. Venoval sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, ale cudzia mu nebola ani kresba a maľba (charakteristická spojením abstraktných a konkrétno-idealizovaných prvkov v harmonickej farebnosti). V sochárskej tvorbe uprednostňoval tradičné materiály (kameň, sadra, drevo). Pre jeho diela je charakteristický zmysel pre poetický výraz a tektonickú výstavbu.

K hlavným námetom jeho diel patrí ženská postava, ktorú stvárňoval samostatne, vo figurálnych kompozíciách aj ako portrét. Jeho moderne koncipované portréty v zvlnených líniách imaginárnych žien sú fascinujúce. Blízka mu bola predovšetkým tematika materstva. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Portrét Dáše (1958), Barbora (1963) Fortúna (1977 – 1980), Dedinčanka (1980), Snenie (1980), Teta zima – Meluzína (1977) Kráľova Hoľa, (1977), Kriváň (1978), Snehová kráľovná (1979).

Ako akademický sochár vytvoril i viaceré diela pre verejné priestory Leto (pre fontánu v Bojniciach, 1965), Nástup do SNP (pamätník SNP v Novákoch, 1962 – 1963), Plod (fontána v Prievidzi, 1967), Rod (fontána Bratislava-Rača, 1973), V hlbinách (1973 – 1974, fontána vo Vrútkach). Z vlastnej iniciatívy sa venoval sochárskemu stvárneniu významných osobností slovenskej kultúrnej minulosti, ktoré zobrazoval nekonvenčným spôsobom – prepojením abstrahovaných prvkov figúry a krajiny – Pán Váhu a Tatier (1979), Orava P. O. Hviezdoslav (1981). Začiatkom 21. storočia pridal do svojho umeleckého portfólia aj práce na keramických plastikách.