Ivan Stanek
* 5. 12. 1915 Záriečie – † 6. 2. 1972 Bratislava
110. výročie narodenia lekára, pedagóga a akademika.
Vedúci predstaviteľ slovenských lekársko-biologických disciplín pochádzal z významnej rodiny. Od detstva inklinoval k prírodným vedám a k histórii. Keďže fakulta na Slovensku v čase jeho študentských rokov ešte neexistovala, vydal sa cestou štúdia medicíny, ktorú v roku 1940 úspešne absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave.
Radí sa medzi prvých slovenských akademikov. Pričinil sa o dobudovanie štruktúry bratislavských teoretických ústavov LF UK. Založil mnohé výskumnícke pracoviská a venoval sa koncipovaniu slovenského vysokého školstva, vedy i zdravotníctva. Pravidelne prispieval k výučbe lekárov a vedcov. Získané poznatky aktívne popularizoval.
Patril do skupiny národne zmýšľajúcich kňazov. Svoju pracovnú dráhu začal ako vedecká pomocná sila v Ústave histológie a embryológie. Od roku 1945 sa stal jeho vedúcim. Pozíciu zastával až do svojej smrti v roku 1972. Krátko po skončení 2. svetovej vojny absolvoval výskumný pobyt v Bazileji a získal docentúru (1946). V roku 1953 sa stal profesorom a o tri roky neskôr mu bol udelený titul doktora lekárskych vied (1956). Výsledky jeho výskumu (často obohatené o nové metodické postupy) publikoval v domácich časopisoch. Iróniou zostáva, že v zahraničí boli niektoré jeho zistenia a výskumné úspechy zneužité inými vedcami.
Bol zakladateľom slovenskej histologickej školy, ako i pracoviska tkanivových kultúr, v rámci ktorého zavádzal napríklad elektrónkovú mikroskopiu alebo filmovanie buniek. Jeho usilovnosť a neprehliadnuteľné úspechy ho vyniesli do funkcie dekana a prodekana LF UK. Na univerzite zastával i pozíciu vedúceho Katedry histológie a embryológie, ako aj Laboratória experimentálnej cytológie Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Okrem členstva v SAV (1955) mu patril aj honor korešpondenta Československej akadémie vied (ČSAV), Juhoslovanskej akadémie vied v Záhrebe a členstvo v medzinárodnej švajčiarskej spoločnosti morfológov (Anatomische Gesellschaft). Uplatnil sa aj ako prvý podpredseda Československej anatomickej spoločnosti a ako historicky prvý bádateľ z Československa bol zvolený do výboru výberovej spoločnosti European Tissue Culture Club.
Je autorom diela Embryológia človeka (1952), nespočetného množstva vysokoškolských skrípt, vedeckých štúdií a popularizačných článkov. Popri svojej vedecko-výskumnej práci si našiel čas aj na bádanie v medicínskych dejinách a na písanie životopisov významných osobností slovenskej kultúrnej scény. Pôsobil i ako redaktor viacerých domácich i zahraničných odborných časopisov (Biológia, Folia Morphologica, Bratislavské lekárske listy, Acta Anatomica, Zeischrift für mikroskopische-anatomische Forschung).
Svojím excelentným vzdelaním, odborným rozhľadom a pedagogickým majstrovstvom zostáva vzorom pre mnohé nasledujúce generácie vedcov, lekárov a vysokoškolských pedagógov. Zomrel vo veku 56 rokov.
Česť jeho pamiatke.
