Milan Kiripolský

* 3. 3. 1946 Nové Zámky – † 27. 8. 1999 Martin

80. výročie narodenia etnografa, muzeológa a publicistu, ktorý časť svojho života spojil s Považskou Bystricou.

Bol významnou osobnosťou slovenskej etnológie, muzeológie, literárneho umenia a publicistiky. Jeho prínos bol kľúčový pre rozvoj múzejníctva na Kysuciach – najmä v rámci Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a Slovenského národného múzea. Po ukončení základnej školy v Beluši a maturite na gymnáziu v Púchove pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na katedre etnológie. V roku 1981 štúdium úspešne zavŕšil ziskom titulu PhDr.
 

Počas svojho profesionálneho života pracoval pre Okresné osvetové stredisko a Okresnú pamiatkovú správu v Považskej Bystrici. V roku 1969 bol spoluzakladateľom Okresného vlastivedného múzea v Považskej Bystrici a stal sa autorom libreta prvej stálej expozície venovanej dejinám i národopisu považskobystrického regiónu.
 

V období normalizácie mu bolo znemožnené publikovať pod vlastným menom. V rokoch 1982 – 1990 pôsobil v Kysuckom múzeu v Čadci. Aktívne spolupracoval na projekte areálu vodných stavieb v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke a vytvoril aj scenár stálej expozície starších dejín Kysúc, ktorá bola umiestnená v kaštieli v Radoli.
 

Je autorom šiestich odborných štúdií, ktoré sa zameriavajú na technické zariadenia v tradičnej stavebnej kultúre, vodné stavby, spoločenské stavby na severozápadnom Slovensku a technické zariadenia pre mletie obilia v kysuckom regióne. V druhej polovici 80. rokov sa jeho odborný záujem rozšíril aj na výtvarnú aktivitu ľudových umelcov z Kysúc a severozápadného Slovenska.
 

Jeho literárna činnosť zahŕňala tvorbu noviel a literárno-dramatických i historicko-národopisných relácií pre rozhlasové vysielanie v Banskej Bystrici. Pre Slovenskú televíziu vytvoril scenáre rozsiahleho cyklu s názvom Encyklopédia slovenských obcí. Medzi jeho diela patria napríklad monografie: Makov (1995), Ochodnica (1996), Svrčinovec (1998), Turzovka (1998).
 

Od roku 1990 pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Martine, kde sa stal vedúcim oddelenia Múzea slovenskej dediny. V rokoch 1991 – 1995 zastával funkciu riaditeľa Etnografického múzea v Martine. Počas svojho pôsobenia v Martine sa významne zaslúžil o opätovné sprístupnenie a rekonštrukciu muzeálnej Botanickej záhrady, ako i o obnovu Múzea Martina Benku a zreštaurovanie dreveného kostolíka z Rudna zo Slovenského Pravna v Múzeu slovenskej dediny. Zomrel vo veku 53 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.