Ľudovít Didi

* 16. 1. 1931 Púchov  –  † 15. 9. 2013 Vráble

95. výročie narodenia spisovateľa, pedagóga a disidenta.

Rodák z Púchova vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Napriek skromným rodinným pomerom, ktoré mu po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Púchove neumožnili nastúpiť na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, sa nevzdal túžby po vzdelaní.
 

Jeho cesta za poznaním ho zaviedla najskôr do Bratislavy a v roku 1951 do Prahy, kde začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Doštudovať mu režim neumožnil. Štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre (1959 – 1963) však už úspešne absolvoval a stal sa učiteľom. Pôsobil v rôznych malotriednych školách.
 

V období rokov 1966 – 1974 pracoval ako vedúci vychovávateľ v Osobitnej škole vo Vrábľoch. Kvôli svojmu kritickému postoju k socialistickému zriadeniu v roku 1974 o prácu prišiel. Ocitol sa pod dohľadom Štátnej bezpečnosti a jeho deti čelili prekážkam v štúdiu. V roku 1980 sa (spoločne s manželkou Máriou) stal jedným zo signatárov Charty 77.
 

Po páde komunistického režimu (1989) bol Okresným národným výborom v Nitre rehabilitovaný. V roku 1992 mu na základe toho udelili titul Ing. na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. V rokoch 1990 – 1998 pôsobil ako riaditeľ Detského domova v Kolíňanoch. V roku 2007 mu Ústav pamäti národa priznal status účastníka protikomunistického odboja.
 

Literárne debutoval v roku 2001. Stal sa prvým rómskym spisovateľom románov v slovenskej literatúre. Medzi jeho diela patria napríklad Príbehy svätené vetrom (2004), Cigánkina veštba (2008), Čierny Róm a biela láska (2011), Róm Tardek a jeho osud (2013).
 

V roku 2023 mu bol in memoriam udelený Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ako aj o ochranu ľudských práv a slobôd. Zomrel vo veku 82 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.