Viliam Hodoň

* 17. 7. 1929 Žilina – † 5. 2. 2006 Bratislava

20. výročie úmrtia herca a kultúrneho pracovníka, ktorý časť svojho života spojil s mestom Púchov.

Základné vzdelanie získal v ľudovej a meštianskej škole v Žiline. V roku 1948 ukončil odbornú prípravu výučným listom krajčíra a predavača konfekcie a textilu. Strednú ekonomickú školu vyštudoval v rokoch 1957 – 1961.
 

Od mladosti bol pevne spätý s Púchovom. V rokoch 1945 – 1948 pracoval vo firme Rolný, následne v podnikoch Odeva a Makyta. V rokoch 1971 – 1989 pôsobil ako vedúci odboru odbytu.
 

V púchovských podnikoch sa aktívne zapájal do športového a kultúrneho života. Najsilnejšie ho oslovilo divadlo, poézia a hovorené slovo. Od roku 1945 sa stal stabilným členom divadelného súboru Makyta, v ktorom pôsobil nepretržite 61 rokov. Organizoval estrády a podnikové i mestské oslavy. Vystupoval ako recitátor a moderátor na kultúrno-spoločenských podujatiach. Aktívne sa podieľal aj na občianskych obradoch. Jeho systematická práca významne prispela k tomu, že súbor Makyta dosiahol vysokú umeleckú úroveň a úspešne reprezentoval región na domácich aj zahraničných fórach (napríklad na celosvetovom festivale v Monaku).
 

Počas svojej ochotníckej dráhy účinkoval vo viac ako sedemdesiatich premiérach, odohral vyše tisíc predstavení a stvárnil celý rad výrazných dramatických postáv. Medzi najvýznamnejšie patrili charaktery ako Ževakinov v Gogoľovej Ženbe, Poležajev v hre Profesor Poležajev, Möbius v Dürrenmattových Fyzikoch, Sganarelle v Molièrovom Don Juanovi, Senátor v Stodolovej hre a Malecký v Tajovského Ženskom zákone. Herecké kvality mu priniesli opakované ponuky na profesionálnu dráhu, vrátane Slovenského národného divadla. V roku 1967 účinkoval na jeho javisku v inscenácii Sólo na flaute.
 

Spolupracoval aj s československým filmom v Bratislave. Objavil sa v deviatich filmoch. Najvýraznejšiu filmovú rolu vytvoril vo filme Juraja Jakubiska Postav dom, zasaď strom (1980). Zhostil sa v ňom postavy majora. V rokoch 1994 – 1998 hosťoval v profesionálnom Divadle v Žiline.
 

Za svoju celoživotnú činnosť získal množstvo ocenení. Stal sa laureátom štátneho vyznamenania od prezidenta generála Ludvíka Svobodu (1895 – 1979). Udelili mu Pamätnú medailu Ministerstva kultúry SR a titul Vzorný pracovník kultúry. Bol i nositeľom Ceny mesta Púchov, v ktorom sa významne zaslúžil o výstavbu Domu kultúry. Zomrel vo veku 76 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.