Ľudovít Reiter

* 18. 10. 1915 Liptovský Hrádok  –  † 10. 5. 1999 Považská Bystrica

110. výročie narodenia herca a kultúrneho pracovníka.

Detstvo a mladosť prežil v desaťčlennej rodine v rodnom Liptovskom Hrádku, kde navštevoval i miestnu ľudovú školu. Po jej ukončení sa začal učiť holičskému remeslu u svojho otca, no paralelne s tým aj maliarstvu vo Važci. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby sa vrátil na Liptov, ale smrť rodičov v roku 1942 ho priviedla k rozhodnutiu presťahovať sa do Považskej Bystrice. V nej žil až do svojej smrti. Po presťahovaní sa oženil. S manželkou vychoval dve deti.
 

Zamestnanie našiel v závode Československej zbrojovky (neskôr Považských strojární). Počas 2. svetovej vojny (1939 – 1945) bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania (1944) v Liptovskej Porúbke. Do Považskej Bystrice sa vrátil v roku 1945. Ďalej pracoval v Považských strojárňach. Z robotníka sa postupom času vypracoval na post technického redaktora závodného časopisu. Osudovým sa ukázalo jeho rozhodnutie vstúpiť do miestneho ochotníckeho Divadla pracujúcich, v ktorom pomáhal s plagátmi i stavbou scény. Netrvalo dlho a začal sa objavovať na javisku.
 

V rokoch 1949 – 1953 už ako profesionálny herec v Žilinskom krajovom divadle pracujúcich stvárnil viac než dvadsať divadelných postáv. V ďalších desaťročiach stihol zastávať funkcie inšpektora kultúry Okresného národného výboru, referenta pre agitáciu a propagáciu a tiež zastupujúceho riaditeľa v Okresnom osvetovom stredisku.
 

Od roku 1953 sa objavoval vo filme a v televízii. Najskôr v menších charakterových úlohách dedinčanov, roľníkov, družstevníkov, drotárov, žobrákov, pustovníkov, hudobníkov či partizánov, no neskôr sa úspešne zhostil aj oveľa výraznejších úloh. Do povedomia verejnosti vošiel napríklad ako starý lazník vo filme Pole neorané (1953), otec Gulej vo filme Štyridsaťštyri (1957), Hunstosiar vo filme Stopy na Sitne (1968), Jožo Adamica vo filme Hriech Kataríny Padychovej (1973) alebo Štofa vo filme Horúci dych (1978), ale najmä ako hajdúch vo vianočnej klasike Perinbaba (1985).
 

Jeho výrazný chrapľavý hlas a osobitý herecký prejav mu zabezpečili nezameniteľné miesto v dejinách slovenskej kinematografie. Za svoje výkony získal niekoľko ocenení, vrátane titulu Vzorný pracovník kultúry v roku 1969. Zomrel vo veku 83 rokov.
 

Česť jeho pamiatke.