Jozef Gregor Tajovský
* 18. 10. 1874 Tajov – † 20. 5. 1940 Bratislava
85. výročie úmrtia spisovateľa, učiteľa a úradníka, ktorý časť svojho života spojil aj s Dohňanmi a Považským Podhradím
V rokoch 1889 – 1893 študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a následne pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici a niekoľkých ďalších obciach. Práve počas svojej pedagogickej anabázy sa na čas usadil v Dohňanoch (1895 – 1897), kde prebiehalo jeho literárne zrenie a kde svoju pozornosť obrátil na ľudové hry zo sedliackeho prostredia. Stretol sa tu s dramatikom Ferkom Urbánkom (1858 – 1934), ktorý ho nasmeroval k spisbe folklórneho charakteru. V Dohňanoch sa na Dome kultúrnych tradícií nachádza pamätná tabuľa Jozefa Gregora Tajovského, ktorá pripomína jeho pôsobenie v obci.
V rokoch 1898 – 1900 absolvoval obchodnú akadémiu v Prahe. Pracoval ako bankový úradník v Trnave, Martine, Nadlaku a v Prešove (1900 – 1912) a tiež ako tajomník Slovenskej národnej strany (1912 – 1914) alebo redaktor Národného hlásnika v Martine (1914 – 1915).
Počas 1. svetovej vojny (1914 – 1918) narukoval v roku 1915 na východný front, kde prebehol do ruského zajatia a o rok neskôr (1916) sa zapojil do československého zahraničného odboja. V roku 1917 vstúpil do československých légií, dosiahol hodnosť kapitána a o dva roky neskôr sa cez USA vrátil do vlasti. V slovenskej politike podporoval čechoslovakistické tendencie a bol odporca autonomistického hnutia.
Radí sa k významným predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu s žánrovo bohato členeným dielom. V rozmedzí rokov 1919 – 1920 žil v Martine, ale v ďalšej päťročnici svojho života (1920 – 1925) zastával funkciu prednostu legionárskej kancelárie v Bratislave a na konci tejto éry ako podplukovník československej armády odišiel do výslužby a začal sa venovať výlučne literárnej činnosti. Venoval sa i publicistike a početnými článkami prispieval do periodickej tlače.
Knižne debutoval mravoučnými poviedkami ľudového čítania – Omrvinky a Z dediny (obe 1897). Rovnaký charakter mal aj jeho prvý výber krátkych próz – Rozprávky (1900). V tom čase už dospel k realistickému a kritickému zobrazeniu majetkovo diferencovanej slovenskej dediny, ktorú stvárnil vo svojich najlepších prácach s tematikou chudobných – Maco Mlieč, Apoliena (obe 1903), Mamka Pôstková (1908), Horký chlieb, Na chlieb, Mišo (všetky 1909), Kosec Môcik (1911). Zahrnul ich do zbierok Besednice a Rozprávky pre ľud (obe 1904), Smutné nôty (1907), Volebné rozprávky (1908), Lacná kúpa a predsa draho padla, Spod kosy (obe 1910), Tŕpky (1911) a Slovenské obrázky (1912).
Po roku 1919 nadviazal na realisticko-kritický prejav súbormi próz s vojnovými motívmi – Na front a iné rozprávky, Rozprávky o československých légiách v Rusku (obe 1920). Ako dramatik sa prezentoval fraškou Jej budúci a hrou Sľuby (obe 1898). Námet lásky mladých zaľúbencov spracoval vo folklórnej veselohre Ženský zákon (1901). Psychologický ponor a moment moralizátorstva dominoval v drámach Matka (1906), Nový život (1909), Hriech, V službe (obe 1911) a Tma (1912), pričom jeho najvýznamnejším dramatickým dielom bola hra s témou majetkového konfliktu Statky-zmätky (1909).
Po návrate z frontu vytvoril cyklus troch národných drám zo slovenských dejín 19. a 20. storočia – Smrť Ďurka Langsfelda (1923), Blúznivci (1934) a Hrdina (1938). Jeho dramatické práce tvoria organickú súčasť repertoáru profesionálnych i ochotníckych divadiel. Zomrel vo veku 65 rokov.
Česť jeho pamiatke.
