Andrej Majer

* 16. 10. 1864 Kysucké Nové Mesto  –  † 28. 12. 1935 Kysucké Nové Mesto

90. výročie úmrtia básnika a kňaza, ktorý pôsobil v Lysej pod Makytou a v Orlovom.

Od roku 1876 študoval na františkánskom gymnáziu v Žiline. V roku 1885 zmaturoval ako študent Malého seminára v Nitre. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Budapešti. Úspešne dokončil teológiu a dva roky sa venoval aj filológii. Za kňaza bol vysvätený 7. augusta 1889. Prvé pracovné skúsenosti naberal v Lysej pod Makytou, kde sa uplatnil na mieste kaplána a následne sa stal vychovávateľom v aristokratickej rodine statkára Lorda v Orlovom. V období rokov 1891 – 1900 pôsobil ako kaplán v Dlhom Poli, 1901 – 1904 kaplán v Kysuckom Novom Meste a od roku 1904 nastúpil do funkcie administrátora farnosti v Hornom Vadičove, kde sa neskôr stal i farárom.
 

Svojou tvorbou patril k básnickej medzigeneračnej vlne slovenskej moderny. Citlivo stvárňoval aktuálne témy národných útrap, maďarizácie a cirkevnej politiky v Uhorsku. S veľkou pokorou nadväzoval na poetiku Pavla Országha Hviezdoslava (1849 – 1921), ktorý ho v roku 1910 i osobne navštívil na fare v Hornom Vadičove. Obohatením jeho prác bolo občasné používanie kysuckého nárečia. Brojil proti konaniu v spoločnosti, oslabujúcemu morálku, zbožnosť a tradíciu patriarchálnej rodiny.
 

Literárne debutoval v maďarskom jazyku. Poéziu publikoval v časopisoch Magyar Állam (Uhorský štát), Győri Lapok (Rábske listy), Zsolnai Lap (Žilinský list) a Szépirodalmi Kert (Záhrada krásnej literatúry). Od roku 1894 (na popud svojho niekdajšieho žilinského profesora Jozefa Gálika) presedlal k spisbe v slovenčine a začala sa jeho umelecky najplodnejšia dekáda. Čitateľom sa so svojimi náboženskými a vlasteneckými básňami i článkami pravidelne pripomínal v periodikách Katolícke noviny, Ľudové noviny, Černokňažník, Československá vzájemnost, Slovenské pohľady, Kresťan, Tatranský Orol, Listy sv. Antona, Národnie noviny, Svätá rodina, Tovarišstvo, ako aj v kalendári amerických Slovákov s názvom Jednota. Jeho najslávnejším básnickým počinom bola poéma „Vy orli, nádej národa“, ktorú zhudobnil hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958). Stala sa hymnou slovenského katolícko-telovýchovného spolku Orol.
 

Knižného vydania svojich prác sa dočkal v dvadsiatych rokoch 20. storočia. V Trnave mu vyšli Spisy básnické Dlhomíra Poľského (1925 a 1926). Na dôchodok odišiel v roku 1930 vo svojom rodisku.
 

Česť jeho pamiatke.