Tvorivé dielne CIGÁNSKE TKANICE
Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici pripravilo v dňoch 28. - 29. novembra 2019 tri tvorivé dielne CIGÁNSKE TKANICE v klubovni POS PB. Lektorka školenia Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou predstavila tkanie ako súčasť ľudového odevu, tradičné postupy tkania na krosnách i na na doštičkách. Tvoriť tkanice rôznych šírok vzorov, farebného prevedenia sa prišli naučiť členovia DFS Dúbravček, z Plevníka-Drienového počas štvrtkovej dielne. Dievčatá spolu v vedúcimi si i nádherne popri práci zaspieval, tak ako tomu bývalo i v minulosti pri drápaní peria či iných ručných prácach. V piatok sa v dvoch poobedných dielňach stretli záujemcovia z verejnosti ako aj členov DFS, FS a FSk z regiónu – DFS Javorinka z Lysej Pod Makytou, FSk Javorník z Lúk, DFS Mladosť z P. Bystrice, FSk Dúbrava z Jasenice, FSk Mestečko a DFS Bystrinka P. Bystrica. Veľkým obohatením a spoznaním bolo aj stretnutie s najstaršou, ešte stále tvoriacou tkáčkou z Lysej pod Makytou, 94 ročnou pani Annou Gabkovou z Lysej pod Makytou, ktorá prišla aj so svojou dcérou pani Máriou Ofúkanou. Obe sa zaujímajú o ľudové tradície, folklór a ich rozprávanie i humorné príhody potešili všetkých.
CIGÁNSKA TKANICA je úzka textília zhotovená tkaním na doštičke, krosienkach, kartičkách alebo vyrobená továrensky. Tkanice sa uväzovali, upevňovali a zväzovali časti odevu, slúžili ako popruhy na plachty alebo obrusy pri nosení bremien (trak), ako plecnice na koše, prípadne ako ozdoba. Pestré tkanice (nazývané aj čipka), ktoré mali na jednom okraji neuťahovanú útkovú niť tvoriacu slučky, sa používali na čepcoch ako náhrada paličkovanej čipky (okolie Topoľčian, Považskej Bystrice). Zhotovovali ich na osnove so 4 niťami a útok prevliekali ihlou. Najjednoduchším nástrojom na tkanie tkaníc bola doštička. Do jej striedajúcich sa dierok a zárezov sa navliekla osnova a striedavým dvíhaním a spúšťaním doštičky sa vytvárala ziva, ktorá sa prevliekal útok, prirážaný k osnove. Doštička mala niekedy i rúčku (piestik alebo lopárik na tkanie). Dokonalejším nástrojom boli krosienka - drevená debnička alebo jednoduchý stojanček (zmenšenina rámu krosien s priečkami) s valčekom na namotanie osnovy v zadnej časti. V ich prednej časti bola upevnená doštička so zárezmi a dierkami. Pri tkaní na všetkých druhoch nástrojov mala tkáčka jeden koniec osnovy uviazaný okolo pása. Na Slovensku sa tkanicou nazývali aj cigánske tkanice, pretože ich výrobou sa často zaoberali Cigánky, hoci ju poznali aj roľnícke ženy. Cigánky pri tkaní druhý koniec osnovy zachytili o palec na nohe. Tkanice sa robili z ručne pradených konopných a ľanových nití, zo zvyškov osnovy (úrezky) alebo starých niteľníc, neskôr aj z farebnej bavlnenej priadze. Na karetkovanie (takto zhotovené tkanice boli hrubšie) sa používala aj vlnená priadza. Remeselníckou výrobou tkaníc sa zaoberalo pramárstvo. Domácka výroba tkaníc zanikala po druhej svetovej vojne. Výrazom tkanica sa označujú aj rôzne druhy továrenských galantérnych textílií (šnúrky, lemovky a podobne) používaných v ľudovom odeve.
Literatúra: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska
TEXT A FOTOGRAFIE: Dana Mahútová, December 2019
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Realizované v rámci projektu: Kultúra človeka, kultúra spoločnosti.
