RÍFOVA PÍŠŤALA Z PAPRADNIANSKEJ DOLINY
Rífová píšťala z Papradnianskej doliny pribudla do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska
Päť nových prvkov pribudlo do národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a medzi nimi aj tradičný hudobný nástroj z Papradnianskej doliny, RÍFOVÁ PÍŠŤALA.
Návrh na zápis RÍFOVEJ PÍŠŤALY predložil Spolok pre rozvoj a obnovu techniky, remeselnej výroby a kultúry n.o. (ROTaRVaK) v spolupráci s Folklórnou skupinou Bukoviny z Brvnišťa. RÍFOVÁ PÍŠŤALA BOLA ZAPÍSANÁ DO REPREZENTATÍVNEHO ZOZNAMU NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA 24. 1. 2019. Doklady o zápise nových prvkov odovzdala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková na slávnostnom podujatí, ktoré sa uskutočnilo v Divadle SĽUK v Bratislave-Rusovciach.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa stali aj: Vysokohorské nosičstvo, ktorého návrh na nomináciu predložilo Občianske združenie Nosičský dom - múzeum vysokohorských nosičov, Sokoliarstvo, ktorého predkladateľom je Slovenský klub sokoliarov pri SPK a Podpolianske rozkazovačky ako spoločná nominácia mesta Detva, mesta Hriňová a Národopisnej spoločnosti Slovenska a Slovenský posunkový jazyk, ktorého nomináciu predložil Slovenský zväz nepočujúcich. Rozšíril sa tiež Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Do národného zoznamu vybrala expertná komisia aktivitu, Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni. Predkladateľom návrhu na zápis je Občianske združenie Dragúni.
Rífovú píšťalu a s ňou spojené hudobno-spevné umenie predstavili členovia folklórnej skupiny Bukoviny z Brvnišťa so sólistom Jozefom Pobočíkom. Vyvrcholením programu bolo odovzdanie certifikátu UNESCO o zápise modrotlače do zoznamu. Osvedčenie odovzdala generálnej riaditeľke ÚĽUV Dane Kľučárovej pani Gabriele Detschmann z Rakúskej komisie pre UNESCO, ako zástupkyňa hlavného predkladateľa tohto prvku do UNESCO.
Po fujare trombite, ktorú predložili členovia Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky a bola zapísaná 6. novembra 2017, je rífová píšťala už druhý významný prvok z Javorníckych vrchov v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
RÍFOVÁ PÍŠŤALA
Rífová píšťala je archaickým druhom konštrukčne zdokonalenej žľabenej koncovej píšťaly, ktorá sa vyskytovala v oblasti severozápadného Slovenska. Z doteraz dostupných informácií sa tento špecifický druh koncovej píšťaly nazývanej „rífovka“ vyrábal len v Brvništi a Papradne. Jej názov je odvodený od starej dĺžkovej miery – rífu. Dĺžka píšťaly sa teda pohybovala od 70 do 95 cm podľa dohmatu („dosiaže“), ale i ladenia hudobníka. Čo robí rífovú píšťalu rífovou, to nie je len jej dĺžka, ale najmä kónus cca 3 : 1, na dosiahnutie ktorého bolo potrebné zvoliť zložitejší spôsob výroby ako pri žľabenej koncovke. Vyrábala sa najčastejšie z liesky alebo ihličnatého omládu stromu. Vybrané drevo sa najskôr upravilo do kónického tvaru, rozštiepilo sa na dve polovičky, ktoré sa vydlabali a vyhladili. Do jednej polovičky sa vyrezala vo vrchnej časti hlásnica väčšinou štvorcového tvaru. Obe polovičky sa spojili a obtočili čerešňovou alebo brezovou kôrou a do koncovej hrubšej časti sa vsunul upravený kolík. Takýto jednoduchý nástroj dal popud na vznik piesní, ktoré sa vyznačujú zvýšeným štvrtým stupňom – tzv. lidickou kvartou. Spôsob hry spočíva v prefukovaní a na striedavom zakrývaní a odkrývaní jej konca. Keďže objem korpusu je veľký, rífová píšťala sa vyznačuje mohutným, ale zároveň i sipľavým tónom. Pretože podliehala vysychaniu, hráč ju musel najskôr namočiť do vody a až potom na nej hrať. Všeobecne rozšírený názov pre tento hudobný nástroj v Papradnianskej doline bol v minulosti „otáčaná píščelka“. Známymi hráčmi a aj ich výrobcami boli Ján Fortuník – Hroščík a František Pobočík z Brvnišťa, Ján Meliš a František Santus z Papradna, ba i mnohí ďalší zruční gazdovia a speváci z Papradnianskej doliny. Posledným známym hráčom na tomto nástroji bol Gregor (Hrehor) Balušík z Papradna. Prvý z etnomuzikológov, ktorý túto píšťalu špecifikoval bol Ladislav Leng v knihe Slovenské ľudové hudobné nástroje (1967).
Značnú zásluhu na zistení všetkých informácií o tomto výnimočnom hudobnom nástroji a jeho výrobe má Juraj Jakubík z Hvozdnice, ktorý rífové píšťaly aj vyrába. Jeho syn Juraj sa touto problematikou zaoberá vo svojej výskumnej činnosti. Vo svojej prednáške na tému Hranové píšťaly bez hmatových otvorov v oblasti Javorníkov, ktorú prezentoval v rámci 10. ročníka Píšťalkárskeho Brvnišťa, poukázal na rozmanitosť týchto píšťal a hlavne na rozdiel medzi rífovou a žľabenou koncovou píšťalou.
V súčasnosti sa výrobe rífovky venuje i Jozef Pobočík, známy píšťalkár a fujarista, spolu so synom Jozefom, ako aj Patrik Pšúrik z Brvnišťa.
