50 ROKOV GAVLOVIČOVHO PRUSKÉHO
Obec Pruské, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, divadelný súbor HUGO a Farnosť Pruské spoločne zorganizovali jubilejný - päťdesiaty ročník spomienkových osláv pri príležitosti výročia úmrtia františkánskeho kňaza Hugolína Martina Gavloviča, osobnosti, ktorá nepochybne patrí medzi významných velikánov nášho regiónu.
Život a literárne dielo Hugolína Gavloviča sú úzko spojené s oblasťou Pruského a Horoviec, kde prežil 40 rokov svojho života. Tu vzniklo i jeho najznámejšie dielo Valaská škola mravov stodola. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.
Od r. 1967 si každoročne široká verejnosť pripomína osobnosť a dielo tohto dejateľa na spomienkových oslavách, ktoré sa spočiatku uskutočňovali v kultúrnom dome, neskôr vo františkánskom kostole sv. Juraja. V r. 1967 bola zriadená vo františkánskom kostole sv. Juraja pamätná izba Hugolína Gavloviča, ktorej exponáty využilo Vlastivedné múzeum v Orlovom, keď v roku 1987 Hugolína Gavloviča UNESCO zaradilo do kalendára výročí osobností. Vlastivedné múzeum vo svojich priestoroch inštalovalo samostatnú expozíciu, ktorá bola z technických príčin zrušená a odovzdaná späť do Pruského. V súčasnosti sa využíva z celej expozície len niekoľko panelov, ktoré zachytávajú Gavlovičovo dielo a pôsobisko.
V snahe zatraktívniť toto podujatie čo najväčšiemu počtu návštevníkov, priblížiť im literárne a myšlienkové dedičstvo Hugolína Gavloviča, ktoré predstavuje významné svedectvo o dobe v ktorej žil a pôsobil a je trvalou súčasťou histórie a kultúrneho dedičstva na Slovensku, sa ho organizátori rozhodli v roku 2014 rozšíriť na trojdňové.
Od 28. do 30. júla tohto roku si tak mohli všetci návštevníci, milovníci divadla a kvalitnej hudby prísť na svoje.
Po úvodnej zvučke privítal v piatok večer všetkých prítomných divákov starosta obce Viliam Cíbik, ktorý oficiálne otvoril 50. Ročník Gavlovičovho Pruského. Potom už javisko na nádvorí kaštieľa patrilo CELKOM MALÉMU DIVADLU zo Starého Tekova. Divákom sa predstavili s inscenáciou NÁVŠTEVA MLADEJ DÁMY v réžii Eda Šebiana. Divadelná hra z autorskej dielne Zdeňka Podskalského bola venovaná najmä láske a niečomu takému všeobecnému a pritom paradoxne originálnemu, akým je spolužitie muža a ženy. Program pokračoval vo františkánskom kostole koncertom hudobnej formácie CARPATHIANS PROJECT, ktorá dáva dohromady prvky súčasnej, modernej a tradičnej, ľudovej hudby. Večer, o pol jedenástej, sa na nádvorí kaštieľa v komédii z pera Kamila Žišku o babkách, ktoré na drápačkách rozprávajú rôzne veselé no aj strašidelné príbehy, predstavilo Divadlo DINO z Piešťan.
Program spomienkových slávností pokračoval v sobotu večer divadelným predstavením Divadla f*ACTOR z Liptovského Petra. Inscenácia OBEC ROKA bola inšpirovaná Gogoľovým Revízorom, filmami o českej a slovenskej dedine, ale najmä pozorovaním života a ľudí z obcí a miest od Tatier až k Dunaju.
Určite nevšedným zážitkom pre všetkých divákov boli aj ďalšie programy na námestí – folklórny súbor ROZSUTEC vo svojom vystúpení Roztancovaný Rozsutec, kapela BALKANSAMBEL, ktorej odrazovým mostíkom tvorivosti je predovšetkým tradičná hudba balkánskych kultúr, zaostrené má však aj na našu ľudovú pieseň, či na hudbu vážnu, alebo jazzovú, koncert kapely DRUŽINA, plný energie a krásnych melódií slovenských ľudových piesní, ale aj vlastným rockovými skladbami s pôvodnými textami a záverečný polnočný koncert hudobnej skupiny ARZÉN, ktorej žánrové gro tvorí spojenie rocku a folklóru, ale aj vlastné rockové skladby s pôvodnými textami a textami iných autorov.
Nedeľný program mal výsostne duchovný charakter. Vo františkánskom kostole sv. Juraja sa uskutočnila slávnostná spomienková sv. omša, ktorú sprevádzala FRANTIŠKÁNSKA SCHÓLA z Bratislavy. Po sv. omši sa uskutočnil v jej podaní koncert OPUS FRANCISCANUM, v ktorom zazneli diela františkánskych autorov z 18. storočia a spevy františkánskej tradície zo stredoveku.
Na záver všetci prítomní pri pamätnej tabuli Hugolína Gavloviča zaspievali hymnickú pieseň Bože čos´ ráčil slovenskému ľudu a páter františkán k tabuli položil veniec.
Zaujímavé boli však aj všetky sprievodné programy slávností – výstava výtvarných diel Zdenky Cíbikovej, výstava fotografií NÁVRATY , venovaná spomienkam na minulé roky slávností, výstava VIDEL SOM VŠETKY KOSTOLY SLOVENSKA autora Zdenka Dzurjanina, ktorý za 8 rokov odfotografoval 4124 kostolov všetkých cirkví na Slovensku a výstava DUCH MINULOSTI KAŠTIEĽA o histórii renesančného kaštieľa. Návštevníci si tiež mohli pozrieť krásne nasvietenú kryptu kostola, kde je Hugolín Gavlovič pochovaný.
Všetci organizátori veria, že 50. ročník spomienkových slávností splnil svoje stanovené zámery. Veria, že dokázali pripraviť kvalitné kultúrne podujatie, venované spomienke na tohto jednoduchého, skromného, avšak pre slovenskú históriu jedinečného a významného kňaza a básnika.
P. Hugolín Martin Gavlovič, OFM
* 11. 11. 1712 † 4. 6. 1787
Hugolín Martin Gavlovič bol jednou z výrazných osobností františkánskej rehole, ktoré sa najmä v druhej polovici 18. storočia významne zapájali do formovania slovenskej barokovej kultúry a myslenia. Pochádzal z poľsko - slovenského pohraničia, od detstva vyrastal v slovenskom prostredí oravského mestečka Trstená. Jeho otec sa volal Kazimír, matka Barbora, rod. Jugarzanková. Roky a miesta jeho štúdií sa dajú rekonštruovať iba čiastočne. V r. 1725 - 1726 bol žiakom nižšej gramatickej triedy školy v Žiline. Odtiaľ pravdepodobne prešiel na piaristické gymnázium v Ružomberku. 30.06.1733 vstúpil do Salvatoriánskej provincie františkánskej rehole v Hlohovci a prijal rehoľné meno Hugolín. Po noviciáte v kláštore v Pruskom (r.1733-1734) absolvoval v r. 1734-1736 rádové štúdium filozofie v Beckove, od r. 1736 študoval teológiu v Žiline, za kňaza ho v duchu dobových zvyklostí vysvätili už ako poslucháča štvrtého semestra (r. 1738). Štúdium teológie ukončil r. 1742 v Žiline, kde potom pôsobil ako kazateľ a hospodársky správca kláštora. V r. 1743 ho preložili do Beckova, odtiaľ po roku do Pruského. Príslušníkom komunity tamojšieho kláštora ostal až do konca života. Okolnosť, že ho provinciálne predstavenstvo ponechalo celých 43 rokov v jednom pôsobisku, súvisí podľa všetkého s jeho dlhotrvajúcou pľúcnou chorobou. Počas letných mesiacov sa liečil na salašoch pruštianskeho panstva Kőnigseggovcov. V r. 1765-1773 mu zdravotný stav umožňoval pastoračnú výpomoc v okolitých farnostiach - Štiavnik, Papradno, Považská Bystrica, Predmier, Dubnica nad Váhom, Súľov. Posledné roky života (r. 1775-1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach. Tam aj umrel. Pochovali ho v kláštornej krypte v Pruskom.
Z jeho rozsiahleho diela, sústredeného na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva, sa vynímajú predovšetkým dve monumentálne veršované skladby: Valaská škola mravúv stodola (1755) a Škola kresťanská (1758), ktoré adresoval členom tretieho františkánskeho rádu. Valaská škola mravúv stodola je dielo s dôsledne premysleným kompozičným plánom, autor v ňom reflektuje a komentuje etiku medziľudských vzťahov. Epické pozadie jeho didakticko-moralizačných ponaučení tvorí 21 biblických pastierskych príbehov. Tematicky i námetovo čerpá z repertoáru biblickej, antickej, stredovekej, humanistickej a barokovej slovesnosti. Účinne pritom využíva frazeologické bohatstvo predspisovnej slovenčiny, najmä jazyk prísloví a porekadiel. Škola kresťanská pojednáva o štyroch posledných veciach človeka: o smrti, o súde, o pekle a o nebi. Bola to obľúbená téma barokových kazateľov a spisovateľov.
Pôsobivosť Gavlovičovho básnického výrazu, rovnako ako aj bohaté posolstvo jeho skladieb sú dôkazom, že nepochybne patrí medzi významné osobnosti nášho literárneho života.
Valaská škola mravúv stodola prvý raz vyšla tlačou v Trnave v rokoch 1830-31 v dvoch zväzkoch. O jej vydanie sa postaral dubnický katolícky kaplán Michal Rešetka.
Na objavení Gavlovičového diela má zásluhy P. Celestín Lepáček. V tridsiatych rokoch objavil a pospisoval také Gavlovičove rukopisy, ktoré dovtedy neboli známe. Lepáček všetku Gavlovičovu literárnu činnosť roztriedil na päť skupín: didakticko-pedagogickú, asketickú, vieroučnú, kazateľskú a prekladateľskú.
Známe Gavlovičove diela:
1. Qualis vita, mors est ita. 1749 – „školské cvičenia na tému smrti“. ktoré patrí medzi jeho najstaršie zachované diela
2. Valaská škola mravuv Stodola 1755
3. Škola Kresťanská z veršami zvazaná 1758
4. Cvičení duchovné 1778 -
5 Antichristus, nedat – pravdepodobne začiatok veršovaného nedokončeného, resp. nezachovaného diela
6. Kameň ku pomoci 1779
7. Novena Octavarum Spiritualium 1779 – Deviatnik duchovných oktáv – latinský preklad duchovných cvičení a meditácií iných autorov
8. Manuductio 1779 – Rukoväť – príručka pre novicov a laikov, ktorí sa chceli zdokonaliť v kresťanskom duchovnom živote
9. Cesta krížová, kterú od domu Pilátovho... 1780
10. Peťsto naučení o dobrých mravoch 1782 – veršované parafrázy i adaptácie myšlienok viacerých dobovo populárnych moralistov (Cato, Stobaios ai.)
11. Zlomky latinských i slovenských kázní a katechetických prác (Catechesis, qvestiones theologicae a pod.)
